Obec Šípkov je malebná dedinka v náručí Strážovských vrchov v okrese Bánovce nad Bebravou. Táto oblasť je zaradená medzi chránené krajinné oblasti. Môžeme tu nájsť mnoho druhov rastlín, motýľov, hmyzu, vtákov ale i cicavcov, ktoré majú európsky význam. Bežne tu môžete naraziť na rastliny ako poniklec prostredný či prilbicu moravskú, ale aj rôzne druhy lesných orchideí. Krasové plošiny Slatinského krasu zasahujú na územie obce plošinou Lupenice so známym krasovým prameňom Kalište. Do údolia klesá okolitý horský masív strmými skalnatými svahmi, ktorým dominuje priamo nad obcou Hladká skala, juhovýchodne sa dvíha masív Javorník (669 m.n.m), na juhu sa vypína Tlstá hora (668 m.n.m.) a na východe Janovec (606 m.n.m.). Celá dedina je vybudovaná na vápencovom podloží. Na hornom konci obce sa nachádzajú pramene kvalitnej pitnej vody, ktoré sa po ich zachytení a vybudovaní vodárenských objektov stali začiatkom Ponitrianskeho skupinového vodovodu.
História
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1295. Územie patrilo panstvu Uhrovec a počas jeho dlhej histórie vystriedalo viacero názvov.
Typickou a tiež najznámejšou historickou pamiatkou dediny je Hrádok. Kopec týčiaci sa nad stredom dediny dostal názov podľa pôvodného hallštattského hradiska, na ktorom je od roku 1993 postavený slovenský dvojkríž. Celý Hrádok bol postavený asi v 13. – 14. storočí a slúžil na stráženie a sledovanie okolia dediny. Nachádzala sa tu veža, ktorá bola súčasťou opevnenia a neskôr slúžila ako obytný priestor význačnejších osôb. V dolnej časti hrádku boli menšie terasy s ochrannou priekopou. Dnes je celé opevnenie zrúcané a na mieste sú už len jeho pozostatky, no je však vidieť, kadiaľ hradby viedli.
Počas SNP
Po vypuknutí povstania bolo okresné mesto Bánovce nad Bebravou viackrát obsadené partizánmi. Ako je známe, v tomto meste mal samotný prezident Jozef Tiso svoju faru, kde neraz prijímal návštevy vážených diplomatov a politikov. Z obáv o svoj majetok obsahujúci krčahy, taniere, vázy, príbory, všetky so štátnym znakom, ale aj o dôležité listiny, ako bola napríklad pápežská bula vyslovujúca súhlas so zastávaním štátnej verejnej funkcie, zákonník Hlinkových Gárd, medzištátne zmluvy, písomnosti vlastnoručne podpísané Hitlerom, Mussolinim, Machom a inými, sa rozhodol premiestniť tieto cennosti na bezpečnejšie miesto. Tieto cennosti však jeden z oddielov partizánov našiel a rozhodol sa, že tieto debny prevezú do Šípkova, kde mal oddiel vytvorené bezpečné zázemie. Informácia o krádeži prezidentovho majetku sa veľmi rýchlo dostala na vojenské veliteľstvo, ktoré okamžite vydalo rozkaz majetok a cennosti nájsť.
Na tento rozkaz sa dňa 7. novembra 1944 nemecká jednotka Josef presunula v preoblečení do slovenských uniform k salašu Adama Belana v Lupeniciach. Nemeckí vojaci sa predstavili lámanou češtinou pod falošnými menami ako spojenci partizánov. Neďaleko salaša stála koliba, ktorá bola akýmsi centrom Lupeníc, kde sa stretávali partizáni a šípkovskí odbojári. Následne sa spolu s partizánmi jednotka presunula do Šípkova, kde utvrdzovali „partizánske priateľstvo“. Na druhý deň, 8. novembra 1944 už odvádzali do Lupeníc 4 partizánov, ktorí boli zapletení do odcudzenia Tisových debien. Stredisko vyšetrovania si jednotka Josef vytvorila v kolibe, kde troch z nich kruto mučili. V ten deň nemeckí vojaci zabili v Lupeniciach 11 ľudí vrátane 4 partizánov a rodiny Adama Belana, na ktorého salaši boli privítaní. Všetci boli popravení strelou do hlavy.
10. novembra sa pár vojakov z jednotky vrátilo do Šípkova. Tí dali obecnému bubeníkovi vybubnovať, že z každej rodiny treba vyslať jedného muža na odvoz mŕtvych spoluobčanov z Lupeníc, ktorých vraj postrieľali partizáni. Keď prišli na miesto, ozval sa veľký výbuch. Jednotka Josef bola totiž cvičená na výrobu výbušnín, ktoré si takýmto spôsobom odskúšali. Časť mužov zahynula na mieste, časť z nich previezli do nemocnice, kde následne podľahli zraneniam. Pri tomto čine zomrelo 8 nevinných ľudí.
V pondelok 13. novembra 1944 dedinu obkľúčila Jednotka Josef s vojakmi z trenčianskeho gestapa. Celú dedinu prehľadali a na obecný úrad priviedli všetkých podozrivých. Zástupca veliteľa Jednotky Josef, W. Tutter si zobral svoj zápisník, do ktorého si zapisoval všetky mená partizánov počas celej doby prestrojenia a ľudí, ktorých mená mal podčiarknuté, si zobral na výsluch. Ako trest za ich činy dal štyroch mužov zatvoriť do drevenej skrine, nechal ju obložiť slamou a podpálil ju.
Po vojne 28. apríla 1948 sa s veliteľom jednotky Josef viedol súd. Vo svojej výpovedi uviedol: „ Nie som si vedomý nijakej viny, ani zločinov, ktorých by som sa bol dopustil proti ľudskosti, lebo od začiatku som bol príslušníkom nemeckej armády a konal som vždy a vo všetkom len vojenskú povinnosť v rámci svojej funkcie, ako inštruktor.“ Po jeho činoch v Lupeniciach ostal iba pomník s menami 14 civilných osôb a 9 partizánov.
Osobnosti
Ladislav Kuchta bol spisovateľom, ktorý sa venoval písaniu literatúry pre deti a mládež a tiež písaniu scenárov. Narodil sa 10. marca 1927 v Prahe a zomrel 21. októbra 1982. Svoje detstvo prežil u starých rodičov v Šípkove. Od svojich 14-tich rokov sa učil remeslu maliara – natierača v Bánovciach nad Bebravou. Absolvoval tiež Ústrednú politickú školu KSS v Modre. Počas svojho života pracoval ako maliar v Trenčianskych Tepliciach a Bánovciach nad Bebravou. Neskôr sa stal redaktorom denníka Pravda. Po roku 1956 sa rok venoval písaniu do Roľníckych novín, ďalší rok písaniu do časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, neskôr do týždenníka Život a časopisu Život strany v Bratislave. Jeho tvorba je venovaná predovšetkým mládeži, formou poviedok a krátkych próz zo života v prírode, ktoré vydával najprv ako súčasť časopisov, ale neskôr ich zhrnul do svojej prvej knihy „Kto k nám chodí na oriešky“ z roku 1968, no po úprave zbierka vyšla pod názvom „S flintou pod kabátom“ v roku 1969. Ďalej napísal mnoho chlapčenských kníh ako Lesnými zákutiami, Biely zvonček, Veselo o poľovníkoch či Posliedky, z ktorých sa niektoré poviedky priamo viažu k jeho životu v Šípkove, ba dokonca niektoré ukážky boli zaradené aj do čítaniek pre žiakov prvého ročníka základných škôl. Z jeho scenáristickej kariéry vzišli populárno-náučné dokumentárne filmy ako napríklad A hory neprezradia, Jarné prívaly, Na prvej potulke, 9-dielny seriál Rok v našej prírode a televízna inscenácia Neobyčajná návšteva.
Bratia Jozef (*1925 a †1991) a Štefan (*1919 a †1969) Porubčanovci sa narodili v chudobnej rodine v Šípkove. Obaja bratia vyrastali v skromnom domčeku bez vody a elektriny, no to ich neodradilo od toho, aby sa duchovne vzdelávali.
Starší z bratov, Štefan Porubčan, bol Dr. in re bibl. profesor svätého Písma na Gregoriánskej univerzite v Ríme a na teologickej fakulte v Neapoli. Z rozprávania vieme, že po večeroch pri svetle sviečky prekladal Sväté Písmo z hebrejčiny. Páter Jozef Porubčan ako sedemnásťročný vstúpil do novocitátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku, čím si začal plniť svoj sen. V roku 1946 začal filozofické štúdiá v Brne a na Vianoce 1950 bol kvôli vtedajšiemu režimu tajne vysvätený za kňaza. Pracoval vtedy ako stavebný robotník v kameňolome. Posledných pätnásť rokov bol súkromným roľníkom na malom hospodárstve svojich rodičov v Šípkove na Jame. Aj v tomto čase sa však venoval pastorácii pre mládež. Chodili za ním ľudia z celého Československa, aby sa ním nechali zasvätiť do slov evanjelií. V roku 1971 dostal štátny súhlas a nastúpil do duchovnej správy v Považskej Bystrici. Zomrel náhlou smrťou v Báči, kde dával rehoľným sestrám duchovné cvičenie. Počas svojho života napísal mnoho kníh ako napríklad Rozprávanie o exercíciách, Skutočné kresťanstvo, Myšlienky na každý deň, S láskou je to také jednoduché a iné. Okrem kníh Páter Jozef Porubčan skladal aj nábožné piesne, z ktorých sa väčšina ešte stále hráva na bohoslužbách.
Každoročne sa na 1. mája na ich počesť v Šípkove koná svätá omša, kde sa pravidelne stretávajú kňazi a ľudia, ktorí bratov poznali. Po omši, na ktorej sa počúvajú nahrávky kázní Pátra Jozefa Porubčana sa všetci presúvajú do ich rodného domu, kde majú zriadenú pamätnú izbu.
Štefan Porubčan
Páter Jozef Porubčan
Zdroje:
http://chkostrazovskevrchy.sopsr.sk
http://www.dobrenoviny.sk/c/192103/pred-76-rokmi-nacisti-rozputali-sipkovske-inferno-o-vycinani-jednotky-josef-vie-malokto-velitelia-nikdy-neboli-za-ciny-potrestani
http://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-kuchta/zivotopis-autora
a rozprávanie pamätníkov